Heinrich Baermann (1784 – 1847)

Nemecký klarinetista
Jeden z najvýznamnejších klarinetistov 19. storočia.

 Rané roky a kariéra:

  • Narodil sa 14. februára 1784 v Potsdame, Nemecko.
  • Študoval klarinet u Josepha Beera a neskôr u Franza Tauschera, známych pedagógov.
  • V mladosti sa stal prvým klarinetistom Kráľovskej dvorskej kapely v Mníchove.

 Prínos:

  • Bol virtuóz, ktorý zásadne ovplyvnil techniku hry na klarinet v romantickom období.
  • Jeho výnimočné schopnosti inšpirovali mnohých skladateľov – napríklad:
    • Carl Maria von Weber pre neho napísal svoje slávne klarinetové koncerty a koncertné kusy.
    • Felix Mendelssohn a Giacomo Meyerbeer mu tiež venovali skladby.
  • Hral na klarinet vyrobený Theobaldom Boehmom, čo prispelo k rozvoju moderného dizajnu nástroja.

 Karl Baermann (1810 – 1885)

Syn Heinricha, tiež klarinetista a pedagóg.

 Známy najmä ako:

  • Spoluautor metódy hry na klarinet:
    "Vollständige Clarinettenschule" (Kompletná škola hry na klarinet) – stále sa považuje za jeden zo základných pedagogických textov.

 Hudba:

  • Na rozdiel od svojho otca, ktorý bol hlavne interpret, Karl bol viac pedagogicky zameraný a komponoval hlavne etudy a cvičenia pre študentov.
  • Pracoval aj ako sólista a učiteľ.

 Zaujímavosť:

Heinrich a Karl Baermannovci predstavujú dve generácie klarinetového majstrovstva:

  • Heinrich bol virtuóz, ktorý inšpiroval hudobnú literatúru.
  • Karl bol učiteľ, ktorý formoval budúcich klarinetistov cez metodiku a výučbu.

Simon Hermstedt (1778 – 1846)

Nemecký klarinetista a skladateľ
Jeden z najvýznamnejších klarinetistov klasicizmu a raného romantizmu.


 Rané roky a kariéra:

  • Narodil sa 28. decembra 1778 v Langensalze (dnes Bad Langensalza, Nemecko).
  • Pôsobil ako dvorný klarinetista u Kniežaťa Hohenlohe-Schillingsfürst, neskôr u Kniežaťa von Meiningen.
  • Rýchlo si získal povesť virtuóza s výnimočnou technikou a výrazom.

 Spolupráca s Louisom Spohrom:

Hermstedt je najviac známy vďaka svojej spolupráci so skladateľom Louisom Spohr-om, ktorý pre neho napísal:

  • 4 klarinetové koncerty
  • Klarinetové kvintetá a koncertné kusy
  • Skladby boli technicky náročné, šité Hermstedtovi priamo „na mieru“ – ukazovali jeho nezvyčajnú virtuozitu a rozsah.

Spohr o ňom povedal, že "hrá na klarinet ako Paganini na husle" – čo bola v tej dobe obrovská pochvala.


 Inovátor a pedagóg:

  • Hermstedt prispel aj k technickému rozvoju klarinetu – spolupracoval na návrhoch nástrojov s rozšírenými klapkami.
  • Bol uznávaný učiteľ a pedagóg, ovplyvnil generáciu nemeckých klarinetistov.
  • Niektoré vlastné skladby napísal tiež – zvyčajne variácie alebo koncertné kusy.

 Smrť a dedičstvo:

  • Zomrel v roku 1846 v Meiningen.
  • Jeho meno sa dnes najviac spája s výnimočnými koncertmi Louisa Spohra – ktoré sú dodnes hrané v klarinetovom repertoári.

 

Iwan Müller (1786 – 1854)

Nemecký klarinetista, skladateľ a vynálezca
Zakladateľ moderného klarinetu vďaka svojej prelomovej konštrukcii.


 Život a pôsobenie:

  • Narodil sa 3. decembra 1786 v Revali (dnes Tallinn, Estónsko – vtedy súčasť Ruského impéria).
  • Pôsobil ako dvorný klarinetista v Petrohrade a neskôr vo Francúzsku, najmä v Paríži.
  • Bol známy ako virtuózny hráč s veľkým výrazom a precíznou technikou.

 Najväčší prínos:

 Vynález „13-kľúčového klarinetu“ (okolo 1812):

  • Pred ním mali klarinety zvyčajne len 5 až 7 klapiek, čo veľmi obmedzovalo chromatiku.
  • Müller navrhol a skonštruoval klarinet s 13 klapkami, čo umožnilo:
    • plne chromatickú hru (všetky tóny stupnice),
    • čistejšie ladenie,
    • plynulejšiu techniku bez tzv. "križovania prstov".
  • Zaviedol aj systém tzv. kožených podložiek, ktoré lepšie utesnili klapky.

➡️ Tento nástroj sa stal prototypom moderného klarinetu a používal sa až do príchodu Boehmovho systému.


 Hudobná činnosť:

  • Komponoval komornú hudbu a sólové diela pre klarinet – najmä variácie a koncertné kusy.
  • Jeho skladby boli populárne medzi hráčmi v 19. storočí, hoci dnes sú zriedkavejšie hrané.

 Záver života a odkaz:

  • Zomrel v Paríži v roku 1854.
  • Je považovaný za jedného z najvýznamnejších inovátorov klarinetovej histórie.
  • Müllerov systém ovládol klarinetový svet na viac než pol storočia.

 Zaujímavosť:

  • Mnohé tzv. „nemecké“ klarinety ešte aj dnes používajú modifikovanú verziu Müllerovho systému – najmä v Rakúsku a Nemecku.

 

 

Hyacinthe Eléonore Klosé (1808 – 1880)

Francúzsky klarinetista, pedagóg a inovátor
 Otec tzv. Boehmovho systému klarinetu

Klosé = pedagóg + inovátor, ktorý dal klarinetu tvar a techniku, akú poznáme dnes.

 


 Život a kariéra:

  • Narodil sa 11. októbra 1808 v Corfu (dnes Grécko, vtedy pod francúzskou správou).
  • Študoval klarinet v Paríži a stal sa profesorom na Conservatoire de Paris – kde vychoval generácie výnimočných hráčov.
  • Bol aj sólistom v Parížskej opere, kde pôsobil viac než 20 rokov.

 Najväčší prínos:

 Spoluautor moderného „Boehmovho systému“ klarinetu (1839–1843)

  • Spolu s flautistom a nástrojárom Louisom-Augustom Buffetom prispôsobili Theobald Boehmov klapkový systém z flauty na klarinet.
  • Výsledkom bol klarinet so zdokonalenou mechanikou, lepším ladením a ľahšou technikou hry.
  • Tento „systém Boehm–Klosé“ sa stal štandardom v západnej Európe a Amerike a je dodnes najpoužívanejší vo svete.

 Pedagogická činnosť:

  • Klosé napísal "Méthode complète de clarinette" – kompletne prepracovanú učebnicu pre moderný klarinet.
  • Jeho študentmi boli významní hráči, ako Frédéric Selmer (predok známej značky Selmer ).

 Hudba:

  • Napísal sólové skladby, etudy a technické cvičenia.
  • Jeho štýl bol elegantný, spevný – typicky francúzsky romantický.

 Smrť a dedičstvo:

  • Zomrel 29. augusta 1880 v Paríži.
  • Dodnes je jeho meno spojené s najrozšírenejším systémom klarinetu – Boehmovým.
  • Jeho metóda výučby aj nástrojové inovácie položili základy moderného klarinetizmu.

 

 

Ernesto Cavallini (1807 – 1874)

Taliansky klarinetista, skladateľ a pedagóg
Virtuóz, ktorého hudba je dodnes kľúčová pre štúdium klarinetu.


 Život a ranná kariéra:

  • Narodil sa 30. augusta 1807 v Miláne, Taliansko.
  • Študoval na Milánskom konzervatóriu, kde sa už v mladosti prejavil ako výnimočný talent.
  • V 19 rokoch sa stal prvým klarinetistom v La Scale – jednej z najprestížnejších opier na svete.

 Hudobná kariéra:

  • Vystupoval po celej Európe, najmä v Taliansku a Rusku.
  • V rokoch 1852 – 1867 pôsobil v Petrohrade (Rusko) ako dvorný klarinetista a pedagóg na cárskom konzervatóriu.
  • Jeho hra bola považovaná za emotívnu, spevnú, so skvelou technikou – preto si vyslúžil prezývku „Paganini klarinetu“.

Diela a význam:

  • Najslávnejšie sú jeho:
    • "30 Caprices for Clarinet" – technicky náročné, ale hudobne krásne etudy, ktoré sa dodnes používajú na výučbu.
    • Koncertné kusy, fantázie a variácie, ktoré spájajú virtuozitu s talianskou melodikou (napr. Adagio e Tarantella).
  • Jeho skladby reflektujú spevný štýl bel canta, typický pre taliansku operu.

 Pedagogický prínos:

  • Bol váženým učiteľom – jeho metódy ovplyvnili generácie hráčov.
  • Jeho etudy sú súčasťou takmer každej serióznej klarinetovej prípravy – podobne ako etudy od Chopina pre klaviristov.

 Záver života:

  • V roku 1867 sa vrátil do Talianska, kde dožil svoj život.
  • Zomrel 7. januára 1874 v Miláne.

 

 

Richard Mühlfeld (1856 – 1907)

Nemecký klarinetista, Brahmsov múzický inšpirátor
 „Muž, ktorý priviedol Brahmsa späť ku komponovaniu.“


 Život a raná kariéra:

  • Narodil sa 28. februára 1856 v Bad Salzungen, Nemecko.
  • Spočiatku bol huslista a hrával v dvornom orchestri v Meiningene, no neskôr sa samoukovo preškolil na klarinetistu – čo je už samo o sebe obdivuhodné!
  • V roku 1873 sa stal sólo klarinetistom Meininského dvorného orchestra, jedného z najlepších v Nemecku.

 Brahmsova inšpirácia:

  • V 1890-tych rokoch bol Johannes Brahms na pokraji hudobného dôchodku – nechcel už komponovať.
  • Keď však v roku 1891 počul Mühlfelda hrať, bol tak ohromený jeho tónom, výra­zom a citom, že sa vrátil ku komponovaniu.

 Brahms pre neho napísal tieto majstrovské diela:

  • Klarinetové trio a mol, op. 114
  • Klarinetový kvintet h mol, op. 115
  • Dve klarinetové sonáty op. 120 č. 1 a č. 2

 Tieto diela patria k najväčším klenotom klarinetovej komornej hudby.


 Hráčsky štýl:

  • Mühlfeld mal údajne teplý, spevný tón, ktorý bol výnimočne „ľudský“.
  • Dokázal spájať romantickú lyriku s technickou brilantnosťou, čím si získal aj rešpekt skladateľov ako Brahms.

 Záver života a odkaz:

  • Zomrel 1. juni 1907 vo veku 51 rokov.
  • Zanechal po sebe nepriamy, ale hlboký hudobný odkaz – bez neho by posledné Brahmsove komorné diela možno vôbec neexistovali.

 Zaujímavosť:

  • Brahms ho volal s láskou „mein Liebling Klarinettist“ – môj obľúbený klarinetista.
  • Písal mu osobné listy a dokonca mu venoval podpisané partitúry – čo bolo u Brahmsa veľmi výnimočné.

 

 

 Joseph Blæs (okolo 1800 – cca 1875)

Francúzsky klarinetista, pedagóg a skladateľ
Významná postava výučby klarinetu na Parížskom konzervatóriu.


 Život a kariéra:

  • Narodil sa pravdepodobne na začiatku 19. storočia vo Francúzsku.
  • Bol študentom Hyacinthe Klosého, známeho ako spoluautora Boehmovho systému klarinetu.
  • Postupne sa sám stal profesorom na Conservatoire de Paris – jednej z najvýznamnejších hudobných inštitúcií tej doby.

 Pedagogický význam:

  • Blæs bol uznávaný ako vynikajúci učiteľ, ktorý pokračoval v šírení a zdokonaľovaní francúzskej klarinetovej školy.
  • Jeho meno je spájané najmä s:
    • výučbou Boehmovho systému klarinetu,
    • technickými cvičeniami a etudami, ktoré napísal pre študentov.
  • Napísal učebnice a štúdie, ktoré sa v 19. storočí bežne používali na konzervatóriách vo Francúzsku a niekedy aj mimo neho.

 Kompozície a diela:

  • Je autorom študijných skladieb, ako napríklad:
    • "25 études pour clarinette" – technicky náročné, ale muzikálne etudy.
    • Menšie koncertné kusy a variácie, ktoré slúžili na výučbu štýlu, tónu a techniky.

 Dedičstvo:

  • Hoci nie je tak slávny ako Cavallini alebo Mühlfeld, jeho pedagogický odkaz žije – najmä vďaka jeho etudám a prínosu k výučbe klarinetu v Paríži.
  • Bol jednou z mostných postáv medzi generáciou Klosého a modernými hráčmi prelomu 19. a 20. storočia.